Nechuť k jedlu má vždy nejaký dôvod. Žiadne dieťa nezačne byť vyberavé znenazdajky. Niekedy deti nechcú jesť konkrétne jedlo alebo v očakávanom množstve, ale skutočné problémy s jedením vyplývajú zo situácií a návykov, ktoré sme dlhšie nevedome tvorili. Bábätko rôznymi metódami nútime k jedlu, pričom často dosiahneme opačný efekt. Po určitom čase dieťa začne brať jedlo ako povinnosť a nie ako príjemný rituál. Nemusí to však tak byť. Tu je niekoľko tipov, ktoré mi pomohli povzbudiť Franeka k jedlu:
Aj keď vaše dieťa neje dychtivo a má sklony k prieberčivosti, nenazývajte ho priamo ani v jeho prítomnosti „prieberčivé“. Funguje to ako sebanapĺňajúce sa proroctvo. Po určitom čase si dieťa zvykne na to, že je vyberavé, a prijme túto situáciu. Bude odolávať prehováraniu k jedlu.
Rodičia si niekedy myslia, že ich dieťa neje dosť. Preto sa mu snažia dať viac, ako potrebuje. Položenie obrovskej misky plnej jedla pred dieťa má za následok zdesenie a nechuť dieťaťa. Dávajte mu preto menšie jedlá, ale častejšie. Pamätajte, že šťava, pyré alebo pena sú tiež jedlo a nie nápoj. Za porciu jedla by ste mali považovať aj jablko alebo banán.
Všímajte si, čo dieťa jedáva medzi jedlami. Kukuričné chrumky alebo sušienky sú pre dieťa veľmi sýte a potom už nič iné nechce. Preto by ste mu mali prestať dávať drobnosti medzi jedlami a dať mu napiť vody.
Medzi jedlami robte prestávky. Ak sa dieťa jedla nedotkne, pred ďalším jedlom mu nedajte nič iné. Nechajte ho vyhladnúť, potom o to dychtivejšie siahne po tom, čo je na stole.
Keď beháte s jedlom za rozjašeným a vysmiatym dieťaťom, dieťa si začne jedenie spájať viac so zábavou ako s rituálom. Preto by ste mali jesť ako rodina za stolom. Bábätko rado napodobňuje rodičov, takže keď budete jesť v jeho prítomnosti, prinúti ho to zjesť viac, ako keď nad ním budete kľačať s miskou v ruke. Počas jedla nechajte dieťa jesť bez pomoci, aj keď pri tom narobí neporiadok. Je to pre neho veľká výzva, ale aj skvelá metóda učenia sa.
Niekedy ste v pokušení odviesť pozornosť dieťaťa od jedla a „prepašovať“ mu ho do úst. Môže sa to diať pri pozeraní televízie alebo pri hre s dieťaťom a odpútavaní jeho pozornosti od jedla. Keď zaujaté bábätko mimovoľne pootvorí ústa, vtlačíme mu do nich potravu. Bábätko začne jesť inštinktívne, jedenie nepovažuje za dobrovoľnú a príjemnú činnosť, ale za niečo, čo sa robí „náhodou“.
Keď si dieťa zvykne na trucovanie, často pri stole cítiť napätie. V hlave vám stále znie myšlienka: „bude jesť alebo nie?“ Dieťa to cíti a je z celej situácie veľmi rozrušené. Navyše, ak sa pokúšate primäť dieťa k jedlu vymýšľaním zložitých jedál a ich prípravou prácne strávite pol dňa, napätie sa zvyšuje. Očakávate, že dieťa bude jesť s radosťou, a dieťa sa cíti nútené jesť, aby vás potešilo. To neuľahčuje jedenie s potešením. Preto je lepšie pripraviť niečo jednoduchšie a byť pripravená na to, že dieťa to nebude chcieť jesť. Dôležitý je skôr pokoj a príjemná atmosféra pri stole, ako to, či bábätko zje všetko, čo ste mu pripravili.
Prosby alebo vyhrážky vyvolávajú v dieťaťu pocit, že je do jedla nútené alebo že ho musí zjesť. Jedlo prestáva mať svoju hodnotu, keď dieťa počuje „Nepohneš sa odtiaľto, kým to všetko nezješ“ alebo „Ak nebudeš jesť, nedám ti tvoju obľúbenú hračku“.
Pokúste sa dieťa primäť k jedlu otázkou, čo má rado. Podávajte rôzne jedlá, povzbudzujte ho, aby jedlo ochutnalo. Môj Franek miloval všetko sladké. Často som teda pripravovala jedlá s ovocím.
Niekedy dieťa neje, pretože sa necíti dobre. Prerezávajúce sa zuby ho môžu bolieť. Nechuť do jedla je tiež jedným z prvých príznakov prechladnutia alebo príznakom anémie. Preto by ste mali svoje dieťa sledovať. Keď ho nič nezaujíma, nechce jesť, je skľúčené a apatické, zoberte ho k pediatrovi.