Ako chápete výchovu bez stresu? Mnohí ľudia po tejto otázke
začnú horlivo vysvetľovať, že je to to najhoršie, čo môžete svojmu dieťaťu urobiť,
a začnú argumentovať, že je to výmysel posledných rokov, lebo predtým to tu nebolo a deti boli vychované aj tak, atď.
Ste si istá, že tomu výrazu rozumiete rovnako? Váš nesúhlas môže vyplývať z odlišného výkladu tohto pojmu. Uistite sa, ako tomu rozumiete, ešte predtým, ako sa zapojíte do diskusie, ktorá sa môže rýchlo zvrtnúť do opakovania módnych sloganov namiesto dobre premyslených argumentov.
V tomto článku sa pokúsim vysvetliť, ako môžete svoje dieťa vychovávať bez zbytočného stresu, no zároveň si dať pozor, že sa nestanete rukojemníkom vlastnej myšlienky a nepodľahnete každému vrtochu svojho dieťaťa. Takto ma vychovala moja mama a rovnakou metódou vychovávam aj svoje deti. Funguje to.
Už som to písala a ešte raz to opakujem: môžete vychovávať dieťa bez zbytočného stresu. Istá dávka stresu je však pre dieťa dobrá. Motivuje ho, núti konať a uľahčuje rozvoj. Ak za dieťa robíte všetko a so všetkým mu pomáhate (aby sa nerozčúlilo pri ďalšom neúspešnom pokuse), prestane robiť čokoľvek, pretože vy mu vždy pomôžete. Pred stresom dieťat neochránite všade, napr. v škôlke. Je to len prirodzené. Hoci mojej dcére sa v škôlke od začiatku páčilo, podrobne sa zapája do všetkého, čo sa tam deje. Hádky s rovesníkmi sú pre ňu veľmi stresujúce, no nevzdáva sa. Položte si otázku, či chcete radšej vychovať dieťa, ktoré sa dokáže samostatne vysporiadať s náročnou situáciou, alebo dieťa, ktoré nebude zvládať stresové situácie. Preto ešte raz zdôrazňujem – rodič môže kontrolovať hladinu stresu, ale nedokáže ho úplne odstrániť.
S touto úlohou vám pomôžu pravidlá uvedené a popísané nižšie.
Pamätajte na potreby svojho dieťaťa a rešpektujte ich. Na oplátku môžete očakávať to isté. V závislosti od veku dieťaťa by ste mu mali vysvetľovať stále viac vecí. Malému bábätku sa niektoré rozhodnutia len ťažko zdôvodňujú, ale dieťaťu v škôlkarskom veku by ste mali trpezlivo vysvetľovať, prečo ho o niečo žiadate alebo zakazujete robiť niečo iné. Vďaka takémuto rozhovoru sa bude cítiť dôležito a bezpečne. Bude poznať dôvody vašej žiadosti. Ak mu pôjdete takýmto príkladom, možno nabudúce príde a vysvetlí vám, prečo sa v škôlke správalo tak a nie inak. Dieťaťu môžete ukázať, že ho rešpektujete, veľmi jednoduchým spôsobom: vypočujte ho predtým, že budete posudzovať jeho správanie; vysvetľujte predtým, ako vydáte „príkaz“.
Násilie nie je len o bití. Definícia slova násilie zahŕňa aj: strkanie, ťahanie, ponižovanie, urážlivý jazyk, vydieranie. Krik a násilie neriešia žiadne problémy. Toto je nedostatok rešpektu, ktorý som už spomínala. Takto od dieťaťa nedostanete to, čo chcete. Aj keď úlohu vykoná, nepochopí, prečo to musí robiť. Aj keď prestane s činnosťou, ktorá vás rozčuľuje, nebude vedieť, prečo to nemá robiť, ale spojí si to so svojím strachom a vaším hnevom.
V náročnej situácii buďte pevná a komunikujte jasne, nebojte sa dieťaťu niečo zakázať, môžete použiť slovo „nie“, ale neuchyľujte sa k násiliu a kriku.
Prejavovanie náklonnosti voči vášmu dieťaťu je veľmi dôležitým prvkom jeho života. Nezabudnite na objatie, bozk alebo dokonca jednoduché vyhlásenie, ako napríklad: „Chýbal si mi“ alebo „Veľmi ťa ľúbim“. Robte to dostatočne často, aby dieťa nemuselo premýšľať, čo k nemu cítite. Ak dieťaťu dáte najavo svoje city, aj ono rado príde a ukáže vám, čo cíti. Predovšetkým bude vedieť, ako to urobiť.
Výchova bez stresu nemusí znamenať nedostatok pravidiel správania sa u vás doma a vo vašej rodine. Ide to, že:
mali by byť konkrétne a dieťaťu zrejmé,
mali by zohľadňovať potreby dieťaťa a vzájomný rešpekt,
nemali by sa neobmedzovať len na zákazy a príkazy,
mali by zahŕňať následky ich porušenia.
Nepodliehajte svojmu dieťaťu (krik a hnev) a neporušujte pravidlá pre jeho rozmary, pretože „bezstresová“ výchova by sa nemala rovnať: „Robím čokoľvek, kedykoľvek a akokoľvek chcem!“